
Je celosvetovo rozšírená herpesvírusová choroba psov, ktorá zapríčiňuje veľké straty v chovoch spôsobené potratmi gravidných súk a hynutím novonarodených šteniat. Choroba je druhovo špecifická a postihuje len psovité šelmy, preto je obava z prenosu na človeka a následného potratu tehotnej ženy neopodstatnená. Vo vonkajšom prostredí je vírus málo odolný, inaktivujú ho dezinfekčné prostriedky bežne používané v domácnostiach.
Klinický priebeh choroby sa líši v závislosti od veku a stavu imunitného systému. U dospelých jedincov spôsobuje mierne infekcie horných dýchacích ciest, poruchy reprodukcie, prípadne pretrváva v latentnom (utajenom) stave.
Vírus je vylučovaný sekrétmi z vagíny, nosa, papule alebo očí infikovaného psa. Prenos z jedného jedinca na druhého sa deje kontaktom s týmito sekrétmi čo je pri vzájomnom oňuchávaní sa psov pomerne časté a samozrejme kopuláciou pri párení. Menej často sa šíri mechanicky – na obuvi, šatstve alebo kynologických pomôckach.
Klinický priebeh choroby sa líši v závislosti od veku a stavu imunitného systému. U dospelých jedincov spôsobuje mierne infekcie horných dýchacích ciest, poruchy reprodukcie, prípadne pretrváva v latentnom (utajenom) stave.
Vírus je vylučovaný sekrétmi z vagíny, nosa, papule alebo očí infikovaného psa. Prenos z jedného jedinca na druhého sa deje kontaktom s týmito sekrétmi čo je pri vzájomnom oňuchávaní sa psov pomerne časté a samozrejme kopuláciou pri párení. Menej často sa šíri mechanicky – na obuvi, šatstve alebo kynologických pomôckach.
Prenos z pozitívnej matky na šteňatá môže prebehnúť už v maternici.
V závislosti od dĺžky gravidity sa infekcia môže prejaviť nespozorovaným potratom a nasledovným vstrebaním plodov, čo vyzerá ako keby suka vôbec nebola gravidná. Prípadne suka potratí, porodí mŕtve alebo málo životaschopné plody. Fakt, že k prenosu vírusu dôjde aj v maternici znamená, že cisársky rez neochráni pred infekciou. Šteňatá sa môžu nakaziť aj počas pôrodu v pôrodnom kanále, po pôrode kontaktom s výtokmi matky, alebo iných infikovaných jedincov.
Priebeh choroby je u novorodencov fatálny kvôli ich nedostatočnému imunitnému vybaveniu. Prevládajú nešpecifické príznaky celkového postihnutia – depresia, anorexia – strata cicacieho reflexu, výtoky z očí, pričom telesná teplota nie je zvýšená, objavuje sa číry až hnisavý výtok z nosa a hynú po 12 až 48 hodinách.
Šteňatá infikované v priebehu prvých dvoch týždňov života hynú v priebehu 6-9 dní po infekcii. Pozorujeme bolesť v oblasti brucha, zrýchlené dýchanie, (chovatelia uvádzajú, že šteňatá lapajú po vzduchu ako ryby na suchu), odmietanie mlieka, žltozelenú hnačku, výtok z očí a nosa, bodkovité krvácaniny na ďasnách a na koži brucha. Úhyn je skoro 100%.
Materské protilátky od infikovaných súk sú schopné ochrániť šteňatá pred klinickými príznakmi. Hoci stupeň ich ochrany je rôzny, infikované suky môžu vrhnúť klinicky zdravé šteňatá, ale vírus pretrváva v organizme do konca života.
Po prekonaní infekcie sa môžu vyskytnúť poruchy srdcovej a nervovej činnosti. Čím sú šteňatá staršie tým je ich náchylnosť k chorobe menšia, rozvojom imunitnej odpovede dôjde k zastaveniu vylučovania vírusu, jeho vymiznutiu zo slizníc a ostatných orgánov a k poklesu cirkulujúcich protilátok. Vírus sa utiahne do tzv. latentného (utajeného) stavu a medzi imunitným systémom a vírusom dôjde k rovnováhe. V tejto fáze, keď sa vírus v sekrétoch nenachádza, môže byť výsledok niektorých vyšetrení falošne negatívny. Po porušení tejto rovnováhy (stres, gravidita, neprimeraná záťaž liečba kortikoidmi....) je vírus opätovne vylučovaný do okolia a choroba sa prezentuje ako mierny zápal horných dýchacích ciest, prípadne miernym výtokom z pohlavných orgánov.
Pri pitve je typický nález zakrvácania orgánov (pľúc, obličiek, čriev, srdca, mozgu), lymfatické uzliny a slezina sú zväčšené. Tým že vírus spôsobí prestup krvi z ciev do orgánov je obmedzovaná ich funkcia dôjde k zahlteniu pľúc krvou a následnému uduseniu šteniat.
Terapia herpesvírusovej choroby psov je po rozvinutí klinických príznakov neúspešná. V súčasnej dobe sa nevyrába komerčné hyperimúnne sérum, ale veterinárny lekár môže získať sérum od jedinca, ktorý má protilátky proti psiemu herpesvírusu, najlepšie od matky šteniat a aplikovať ho šteňatám u ktorých sa ešte neprejavili klinické príznaky. Pripomínam, že ani táto terapia nemusí byť úspešná.
Najdôležitejším prvkom v boji s herpesvírusovou chorobou psov je prevencia.
Keďže sa vírus šíri v populácii psov kontaktom je potrebné zamedziť styku zdravých psov s podozrivými jedincami. Rovnako dôležitá je izolácia suky pred a po pôrode. Teplota horných dýchacích ciest dospelých jedincov aj podchladených mláďat (35 – 36 °C) je ideálna pre pomnožovanie sa vírusu. Z tohto dôvodu je potrebné udržať teplotu prostredia na hranici 36-36,7 ˚C pri vlhkosti vzduchu 40-50%.
Na Európskom trhu je dostupná komerčná vakcína proti herpesvírusovej chorobe psov Eurican® Herpes 205 od firmy Merial, ktorá sa aplikuje podľa špeciálnej vakcinačnej schémy pri každej gravidite. Po aplikácii vakcíny bola dokázateľne redukovaná úmrtnosť novorodených šteniat.
Naša ambulancia zabezpečuje odber vzoriek a ich následnú diagnostiku v spolupráci s UVLaF v Košiciach a prípadne vyšetrenie stavu imunitného systému psa a doporučenie terapie imunostimulačnými látkami.
V závislosti od dĺžky gravidity sa infekcia môže prejaviť nespozorovaným potratom a nasledovným vstrebaním plodov, čo vyzerá ako keby suka vôbec nebola gravidná. Prípadne suka potratí, porodí mŕtve alebo málo životaschopné plody. Fakt, že k prenosu vírusu dôjde aj v maternici znamená, že cisársky rez neochráni pred infekciou. Šteňatá sa môžu nakaziť aj počas pôrodu v pôrodnom kanále, po pôrode kontaktom s výtokmi matky, alebo iných infikovaných jedincov.
Priebeh choroby je u novorodencov fatálny kvôli ich nedostatočnému imunitnému vybaveniu. Prevládajú nešpecifické príznaky celkového postihnutia – depresia, anorexia – strata cicacieho reflexu, výtoky z očí, pričom telesná teplota nie je zvýšená, objavuje sa číry až hnisavý výtok z nosa a hynú po 12 až 48 hodinách.
Šteňatá infikované v priebehu prvých dvoch týždňov života hynú v priebehu 6-9 dní po infekcii. Pozorujeme bolesť v oblasti brucha, zrýchlené dýchanie, (chovatelia uvádzajú, že šteňatá lapajú po vzduchu ako ryby na suchu), odmietanie mlieka, žltozelenú hnačku, výtok z očí a nosa, bodkovité krvácaniny na ďasnách a na koži brucha. Úhyn je skoro 100%.
Materské protilátky od infikovaných súk sú schopné ochrániť šteňatá pred klinickými príznakmi. Hoci stupeň ich ochrany je rôzny, infikované suky môžu vrhnúť klinicky zdravé šteňatá, ale vírus pretrváva v organizme do konca života.
Po prekonaní infekcie sa môžu vyskytnúť poruchy srdcovej a nervovej činnosti. Čím sú šteňatá staršie tým je ich náchylnosť k chorobe menšia, rozvojom imunitnej odpovede dôjde k zastaveniu vylučovania vírusu, jeho vymiznutiu zo slizníc a ostatných orgánov a k poklesu cirkulujúcich protilátok. Vírus sa utiahne do tzv. latentného (utajeného) stavu a medzi imunitným systémom a vírusom dôjde k rovnováhe. V tejto fáze, keď sa vírus v sekrétoch nenachádza, môže byť výsledok niektorých vyšetrení falošne negatívny. Po porušení tejto rovnováhy (stres, gravidita, neprimeraná záťaž liečba kortikoidmi....) je vírus opätovne vylučovaný do okolia a choroba sa prezentuje ako mierny zápal horných dýchacích ciest, prípadne miernym výtokom z pohlavných orgánov.
Pri pitve je typický nález zakrvácania orgánov (pľúc, obličiek, čriev, srdca, mozgu), lymfatické uzliny a slezina sú zväčšené. Tým že vírus spôsobí prestup krvi z ciev do orgánov je obmedzovaná ich funkcia dôjde k zahlteniu pľúc krvou a následnému uduseniu šteniat.
Terapia herpesvírusovej choroby psov je po rozvinutí klinických príznakov neúspešná. V súčasnej dobe sa nevyrába komerčné hyperimúnne sérum, ale veterinárny lekár môže získať sérum od jedinca, ktorý má protilátky proti psiemu herpesvírusu, najlepšie od matky šteniat a aplikovať ho šteňatám u ktorých sa ešte neprejavili klinické príznaky. Pripomínam, že ani táto terapia nemusí byť úspešná.
Najdôležitejším prvkom v boji s herpesvírusovou chorobou psov je prevencia.
Keďže sa vírus šíri v populácii psov kontaktom je potrebné zamedziť styku zdravých psov s podozrivými jedincami. Rovnako dôležitá je izolácia suky pred a po pôrode. Teplota horných dýchacích ciest dospelých jedincov aj podchladených mláďat (35 – 36 °C) je ideálna pre pomnožovanie sa vírusu. Z tohto dôvodu je potrebné udržať teplotu prostredia na hranici 36-36,7 ˚C pri vlhkosti vzduchu 40-50%.
Na Európskom trhu je dostupná komerčná vakcína proti herpesvírusovej chorobe psov Eurican® Herpes 205 od firmy Merial, ktorá sa aplikuje podľa špeciálnej vakcinačnej schémy pri každej gravidite. Po aplikácii vakcíny bola dokázateľne redukovaná úmrtnosť novorodených šteniat.
Naša ambulancia zabezpečuje odber vzoriek a ich následnú diagnostiku v spolupráci s UVLaF v Košiciach a prípadne vyšetrenie stavu imunitného systému psa a doporučenie terapie imunostimulačnými látkami.
Najdôležitejším prvkom v boji s herpesvírusovou chorobou psov je prevencia.